Drevum

 





Kedy Drevum odporúča inštalovať stavebno-stolárske výrobky?
- okná, vchodové dvere: po mokrých procesoch
- vnútorné parapety, interiérové dvere: po maľovaní.

Pri dodržaní týchto odporúčaných termínov a postupov spoločnosť garantuje dlhotrvajúcu kvalitu a parametre výrobkov. Pri inom postupe spoločnosť nezodpovedá za chyby a zhoršenú kvalitu.

Čo spôsobuje zvýšenie zaťaženia okien a vonkajších dverí počas stavby?
Počas výstavby totiž pôsobia na okná a vonkajšie dvere rôzne mechanické, klimatické a chemické zaťaženia. Tieto zaťaženia sa môžu ešte viac zosilniť značne skráteným priebehom výstavby, t.j. snahou, čo najrýchlejšie utesniť a vysušiť budovu. Z toho vyplýva rýchly sled rozličných remeselných prác, ktoré musia byť vykonávané v budove aj po osadení okien a vonkajších dverí, a ktorých činnosť vedie k rozličným a z časti intenzívnym zaťaženiam, napr. k vysokej vlhkosti z dôvodu omietkárskych alebo poterových prác. Okrem bezprostredných poškodení môžu tieto vplyvy viesť aj k následným poškodeniam, napr. korózii kovania, napučaniu drevných častí a aj v neposlednom rade k nezdravej klíme obytného priestoru z dôvodu vysokej relatívnej priestorovej vlhkosti vzduchu a prípadného napadnutia pliesňou, ktoré v kombinácii s následným neodborným zateplením môže trvalo ovplyvniť kvalitu bývania v obytnom priestore.

Kedy vzniká rosenie okien, plesnivenie okolo okien a špaliet?
Je známe, že vnútorné prostredie stavieb je ovplyvňované mnohými nežiaducimi faktormi. Medzi rozhodujúce patria: oxidy síry, dusíka, uhlíka, ozón, formaldehyd a ďalšie organické látky, uvoľňujúce sa z materiálov vybavenia interiérov, ďalej domáci prach, červotoče, mikroorganizmy, ale i nadmerná vlhkosť a teplota.
Z uvedeného dôvodu je žiaduce zabezpečiť minimálne požiadavky na výmenu vzduchu.

V súčasnej dobe vznikajú viaceré problémy v súvislosti so šetrením energiou pomocou osadzovania tesnejších okien. Najvážnejšie sa uvedený problém prejavuje pri rekonštrukciách rodinných a bytových domov výmenou starých - netesných okien za nové. Vplyvom osadenia tesných okien, kde intenzita výmeny vzduchu v utesnených bytoch klesá až na n = 0,1 h-1, je táto z hygienického hľadiska úplne nedostačujúca. Dochádza k zvýšeniu koncentrácie škodlivých látok, vzrastá množstvo vlhkosti vo vzduchu, sprevádzané nárastom výskytu plesní. Plesne, ktorých v súčasnosti poznáme až 64 000 druhov, môžu rásť a rozširovať sa už od teploty 16°C a relatívnej vlhkosti vyššej ako 60 %.
Najlacnejším a najjednoduchším riešením uvedeného problému je zabezpečenie dostatočnej výmeny vzduchu oknami, teda vetraním. Okná sú vybavené systémom mikrovetrania, ktoré dokáže rozhodujúcim podielom prispieť k odstráneniu problémov s rosením, vlhnutím a vetraním, pričom straty tepla sú minimálne, až zanedbateľné.

Ak nie je splnená podmienka na intenzitu výmeny vzduchu v miestnosti prirodzenou infiltráciou, treba zabezpečiť výmenu vzduchu iným spôsobom.
Zároveň je potrebné dodržať zásadu, že na jednu prítomnú osobu by bolo vhodné priviesť 25 m3/h čerstvého vzduchu.

Čo by bolo dobré vedieť o problematike vlhkosti v interiéri budov?
Zdroje produkcie vodných pár (vlhkosti) v obytných priestoroch:
- pobyt osôb cca 40 g/os./1h
- rastliny 10 g/ks/1h
- varenie cca 500 g/h
- kúpelňa cca 1 200 g/h
- sušenie prádla 200 g/h

Ako vetrať?
Pre dobrú vnútornú klímu obytného prostredia je nevyhnutné docieliť vetraním ustálenú relatívnu vlhkosť vzduchu v rozmedzí 40 - 50 %, pri teplote 20 - 22 °C. Ďalej je potrebné si uvedomiť, že schopnosť prijímania vody vzduchom klesá jeho teplotou. Na túto vlastnosť je nevyhnutné myslieť napr. aj v prípade, že v zimnom období chceme v nočných hodinách výrazne obmedziť vykurovanie, a tým znížime teplotu vzduchu ako i povrchov obvodových konštrukcií. V takomto prípade môže taktiež dôjsť ku kondenzácii vodnej pary na kritických miestach – a roseniu na oknách.

Keď nevieme ďalej znížiť relatívnu vlhkosť v priestore, ani ďalej zvyšovať teplotu vzduchu a nemôžeme robiť zásahy do spôsobu vykurovania, zostáva nám len jedna možnosť, a to zabezpečiť bezproblémové prúdenie teplého vzduchu z miestnosti okolo zasklenia. Môžeme to urobiť aj tak, že nebudeme používať vnútorné, k oknu pomerne tesne priliehajúce žalúzie pomerne a nahradíme ich nepriesvitnou záclonou vo vzdialenosti cca 10 - 15 cm od okennej tabule. Pričom záclona musí mať otvorenú garnižu zhora a musí byť ukončená cca 10 cm nad radiátorom. Dôležitá je pritom hĺbka parapetu okna. Najlepšie by bolo, aby vyloženie záclony bolo v polovici radiátora.

Čo spôsobuje yytekanie živice (smoly) a ako ju odstrániť?
Je známe, že niektoré dreviny obsahujú väčšie množstvo živice ako iné. Medzi tieto dreviny patria borovica, červený smrek – smrekovec a aj červené meranti. Nezávisle od kvality a druhu náteru a povrchovej úpravy na výrobkoch sa nedá zabrániť výtoku živice, toto riziko stúpa pri tmavších odtieňoch. Malé výtoky živice sú prirodzené a v zásade nepredstavujú žiadne vady. Odstraňujú sa po úplnom vytečení a zaschnutí technickým benzínom a následným pretretím balzamom na ochranu povrchovej úpravy.


Drevum, (c) 2006, vytvorilo: MaM multimedia, s.r.o.